Hudba roku 2012

Autor: Martina Domankušová | 12.1.2013 o 0:49 | (upravené 12.1.2013 o 1:07) Karma článku: 2,89 | Prečítané:  399x

Rok 2012 priniesol veľa skvelej hudby. Niektorá sa mihla okolo bez povšimnutia, iná sa jemne obtrela o kožu a potom bola taká, ktorá sa zavŕtala až hlboko do kostí, prenikla priamo do DNA organizmu a stala sa jeho neoddeliteľnou súčasťou. Tá hudba sprevádzala dobré, zlé aj nijaké chvíle jedného konkrétneho života v uplynulom roku a robila ho hodným bytia. Tu je časť z nej:

Astrobrite - All The Stars Will Fall

Najúchvatnejší zvuk od čias Teen Angst. Približne tak by sa dal v jednou vetou charakterizovať ostatný album Scotta Coteza, polovice tvorivej dvojice zodpovednej za väčšinu nahrávok Lovesliescrushing, ktorý si svoje dronovo-popovo-shoegazovo-ambientné chúťky plné hustých gitarových zvukov, syntetizátorov a vôbec všetkého predstaviteľného špinavého hluku mimoriadne úspešne realizuje práve pod značkou Astrobrite.

All the Stars Will Fall znie ako nádherné hučanie vesmíru v dvanástich kratučkých príbehoch. Príbehoch o jeho vzniku a zániku a všetkým medzi tým, o narodení človeka a jeho smrti a všetkým medzi tým, o jeho mieste v tom nekonečne a zmysle toho všetkého. Cortez sa často hrá s metaforami o hviezdach a vesmíre. Nečudo,  jeho tvorba by sa pokojne mohla použiť ako zvukový sprievod k majestátnym záberom o čiernych dierach, výbuchoch supernov, či prvých krokoch človeka kamkoľvek. Tisíce a tisíce živých detailov vytvárajúc zvukové steny, ktoré tlačia zo všetkých strán a nedovoľujú myslieť na to, čo bolo, je a bude, iba naplno obnažujú silu okamihu, na polceste medzi pominuteľnosťou a večnosťou.

http://astrobrite.bandcamp.com/album/all-the-stars-will-fall

 

Betrayal at Bespin - Rains

Bez pochýb najrôznorodejší album roka 2012. Fíni Betrayal at Bespin sa nahrávkou Rains dostali do bodu, keď im, doposiaľ možno najvýstižnejšie, označenie post-rock viac škodí, ako pomáha. Nie že by ich ostatný počin nebol post-rockový. Určite je, a súčasne by zniesol aj tisíc ďalších označení, pretože ak je o ňom niečo možné povedať bez pochýb, tak to, že je sakra ťažké ho definovať.

Rains sa začína niečím, čo pripomína sampel detí hrajúcich sa na pobreží, do ktorého vstupuje melancholický saxofón a končí tým istým saxofónom s ľahučkým popovým dôvetkom. Medzi tým sa odohráva všetko. Všetko znamená aj emotívnu hudbu japonských anime filmov, minimalistickú a súčasne vtipnú vesmírnu elektoroniku, šumenie mora, monumentálne srdcervúce sláčikovo-dychové pasáže,  ponášky na francúzsky šansón, niekoľko hororových klavírnych tónov, kus vážneho heavy metalového screamerstva či nujazzové náznaky v popových úpravách. Rains zasahujú hudobne mimoriadne široký horizont od Západu až po Východ, emočne od zdrvujúcich porážok až po triumfálne víťazstvá. Nepopísateľné vo svojej nesúrodosti, krásne vo svojej intenzite.

http://betrayalatbespin.bandcamp.com/

 


Handlingnoise - Handlingnoise

Ako asi by mal znieť naozaj dobrý debutový album? Zrejme tak, aby si neinformovaný poslucháč pri jeho počúvaní nikdy netipoval, že ide o debut. Tak či onak, Fíni Handlignoise,  sa tým svojím eponymným postarali o jeden z najlepších post-rockových albumov roka. Zvukovo na seba automaticky nabalili viac či menej zmysluplné škatuľky ako post-metal, experimental, progressive shoegaze či space rock a emočne odpravili nejednu nepripravenú poslucháčsku dušu.

Handling noise je podľa definície fenomén, ktorý sa vzťahuje na onen neželaný zvuk vznikajúci narábaním so zapojeným mikrofónom alebo káblami. Ťažko povedať, prečo si kapela zvolila práve tento názov. Hľadať metafory je totiž  v ich prípade viac ako zbytočné. Áno, ich zvuk je temný, hlučný, intenzívny, no v žiadnom prípade nie neželaný. V priemere osem a viac minútové skladby sú plné gitarového post-rockového obžerstva a silných zapamätateľných harmónií. Vystavané sú na krehkom no mimoriadne pôsobivom balanse medzi ambientnejšími noisovými úsekmi a dychberúcimi až nehumánne vygradovanými vrcholmi, ktorými kapela rozhodne nešetrila. To všetko umocnené akousi nedefinovateľnou dynamikou, ktorá sa tiahne naprieč celým albumom a výbornými melodickými vokálmi. Jednoducho skvelý debut.

http://handlingnoise.bandcamp.com/

 

Max Richter - Recomposed by Max Richter: Vivaldi, The Four Seasons

O Maxovi Richterovi by sa dalo písať veľa. Veľmi veľa. Tento mimoriadne talentovaný a navyše činorodý hudobník a skladateľ pohybujúci sa niekde na pomedzí modernej klasickej hudby, nujazzu a elektroniky sa v minulosti zaoberal už naozaj kadečím. Tvoril hudbu k filmom, baletným predstaveniam, skladal pre orchestre, na jeho sólových albumoch ľudia ako Tilda Swinton a Robert Wyatt čítajú do mixu elektroniky a klasiky úryvky z Kafku či Murakamiho.

V roku 2012 sa podujal na niečo nové, prepracoval jednu z najväčších klasík vôbec, notoricky známe Vivaldiho Štyri ročné obdobia. Otázka, ktorá automaticky napadne azda každého znie načo vlastne? Načo sa hudobník Richterovho formátu rozhodne zapodievať takým evergreenom, niečím, čoho zvukovú stopu si chtiac alebo nechtiac všetci v sebe podvedome nosíme. Podľa jeho vlastných slov bola dôvodom túžba znovuobjavovať, nasmerovaná k sebe samému aj k poslucháčom. V priebehu tvorivého procesu vraj Richter „zoskratoval" až 75 percent pôvodného Vivaldiho materiálu a časti, ktoré použil podrobil dôkladnému prefázovaniu a zoslučkovaniu, kladúc pritom dôraz na post-minimalistickú estetiku. Výsledkom je hra s očakávaniami, náznakmi známeho uprostred doposiaľ nepočutého, pričom vzniká zážitok vzrušujúci a uspokojujúci zároveň.

https://soundcloud.com/classicsandjazz/sets/recomposed-by-max-richter

 

Bat For Lashes -  The Haunted Man

Krajšia ako kedykoľvek predtým. Sebavedomá a silná žena. Natasha Khan nahá, bez makeupu, s pohľadom naivného dievčatka a odhodlaním niesť (ťarchu) muža na svojich  ramenách. Taká sa javí na obale svojho tretieho albumu The Hauted Man a taká, a tisíckrát iná, sa prevtelená do 11 piesní ukrýva aj vo vnútri. Živelnosť a neodolateľná bezprostrednosť z predchádzajúcej nahrávky Two Suns sú Natashy vlastné, a tak stále citeľne presvitajú spod priehľadného nánosu novonadobudnutej sofistikovanosti. Na druhej strane, naplno priznaná krehkosť a zraniteľnosť v textoch a hlase sú dôkazom toho, že autorka tohoto vkusnému mixu art-rockovej pompéznosti a synth-popovej bezstarostnosti dospela v mimoriadne talentovanú a schopnú songwriterku a multiinštrumentalistku, ktorá vie, ako pretransformovať svoje životné skúsenosti do prekrásnych popových pesničiek. Thank God she´s alive!

http://www.youtube.com/watch?v=KhNHKg2WcMc

 

The Twilight Sad - No One Can Ever Know

Podmanivý sexi vokál Jamesa Grahama a čarovne ťaživá atmosféra neviazaná na čas a priestor. Dve istoty, ktoré sú nespochybniteľnou zárukou úspechu pre každú presvedčivú postrockovo shoegazovú ťažobu, viac ako úspešne fungujú aj na tretom albume škótskych The Twilight Sad. Katarzné účinky mrazivých vyvrcholení a neočakávaných pádov z predchádzajúcich dvoch albumov nahradila intezívna priamočiara rytmika, plný i keď uhladený gitarový zvuk a hlavne prevažujúci pocit ucelenosti, zvukovo niekde na pomedzí gotickejších Cure a včasnejších Radiohead. Opakované počúvanie potvrdzuje preferencie kapely: objem a štruktúra sú viac ako melódia a navyše odhaľuje hnací motor Grahamového zúfalstva zašifrovaného v textoch a zavaleného pod prívalom jeho matrického prejavu: zločin (z) lásky.

http://www.youtube.com/watch?v=EOZWbyskINw

 

Honorable Mention:

The Ills - Splendor

Album preplnený krásnym zvukom. Už  nie len jasne post-rockový, nie len shoegazový, ani prvoplánovo ukričaný, ani gýčovo zasnený. Album o sile a slabosti, pádoch a vzostupoch, o priateľstve, láske, hudbe a živote, pre tých, ktorí chcú počuť. Silný, odvážny a muzikantsky vyspelejší aj pre tých, ktorí (ešte) nepočujú. Ak je pravda, že tvorba je zrkadlom autora a doby, v ktorej vznikla, tak istá "chorá" časť našej slovenskej reality ešte nestratila nádej na záchranu.

http://ills.bandcamp.com/album/splendor

 

Recenzované albumy roka 2012:

Andy Stott - Luxury Problems http://domankusova.blog.sme.sk/c/312009/Andy-Stott-sexualne-napatie-technu-neprisluchajuce.html

Godspeed You! Black Emperor - Allelujah! Don't Bend! Ascend! http://domankusova.blog.sme.sk/c/311098/Kultovi-GYBE-a-ich-Allelujah.html

Hammock - Departure Songs  http://domankusova.blog.sme.sk/c/310551/Post-rockove-piesne-o-odchadzani.html

The xx - Coexist http://exitmusic.org/recenzie-full/items/the_xx_coexist.html

Drowner - Drowner http://exitmusic.org/index.php?page=2

Daniel Land and The Modern Painters - The Space Between Us  http://exitmusic.org/recenzie-full/items/daniel_land_the_modern_painters_the_space_between_us.html

Sigur Rós - Valtari http://exitmusic.org/recenzie-full/items/sigur_ros_valtari.html

Olan Mill - Paths http://exitmusic.org/recenzie-full/items/olan_mill_paths.html

Clark - Iradelphic http://exitmusic.org/recenzie-full/items/clark_iradelphic.html

Black Swan - Aeterna http://exitmusic.org/recenzie-full/items/black_swan_aeterna.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?