Manchesterský dídžej a producent techno hudby Andy Stott v žiadnom prípade nie je nepopísaným listom papiera. Veľkú časť uplynulého desaťročia strávil produkovaním dubstepových, housových či techno trackov, počnúc LP-čkou z roku 2006 Merciless, za ktorou nasledovalo nespočetné množstvo EP a singlov, a to ako pod svojím vlastným menom, tak aj pod pseudonymom Andrea. Za, v istom zmysle, prelomové možno označiť ostatné dve EP zo začiatku resp. konca predchádzajúceho roka Passed Me By a We Stay Together. Stott na nich ukázal, že mu nerobí problém zanechať osvedčené a dobre fungujúce vzorce housových tanečne ladených trackov a ponoriť sa do menej preskúmaných, ale o to vzrušujúcejších vôd minimal techna. Výsledný zvuk nahrávok je ťaživejší, surovejší, viac basicový, no súčasne nesmierne vábivý a zaujímavý. Nepokojný, všadeprítomný štvorštvťový beat dal dostatok priestoru potentnej energii industriálneho noisu, niekde ešte relatívne stráviteľného vďaka dehumanizovanému vokálu, inde už na samotnej hranici so zvukovým experimentom a možno aj za ňou. Definitívne nejde o počúvanie pre každého, ale podľa uznanlivých reakcií, i od kolegov z brandže (Zola Jesus ho uviedla ako jeden zo zdrojov svojej inšpirácie), rozhodne pre mnohých.
Uspokojiť sa s dosiahnutým a netúžiť po novom a lepšom by však nezodpovedalo definícii talentovaného IDM producenta, akým Stott bez pochýb je a dôkaz o tom ponúka vo forme svojho druhého radového albumu Luxury Problems. Posúva sa na ňom o krok ďalej, berúc so sebou odkaz predchádzajúcich minuloročných počinov ako stavebný materiál a podklad, na ktorý skladá nové koncepčné prvky, štruktúry a filtre. Výsledkom je nahrávka, ktorá je prístupnejšia a súčasne komplexnejšia ako jej predchodcovia. Na prvé počutie, aj do vnútra samotnej podstaty albumu, najväčšiu zmenu predstavuje obsadenie speváčky Alison Skidmore, bývalej Stottovej učiteľky klavíra. Jej operne trénovaný hlas pôsobí hneď dvojfázovo. Jednak poľudšťuje jeho chladný, dokonalý zvuk a navyše, zdanlivo v protiklade s tým, naplno zvýrazňuje jeho tmavé, abstraktné jadro. Táto na prvé počutie nesúrodá skladačka však funguje prekvapivo efektne a z Luxury Problems robí organický celok s neočakávane vysokým stupňom animálnej príťažlivosti.
V Stottových rukách potenciál už beztak kvalitného vokálu rastie priamoúmerne s autorovou fantáziou, inak povedané, stáva sa nástrojom s neobmedzenými možnosťami. Hneď úvodný track Numb je prakticky celý štúdiou Skidmorovej éterického prejavu zbaleného do dlhej slučky jediného zamatového „touch". Opakovanie dopĺňa vrstvenie, až sa slovo mení na vzdych, ucelenú príjemnú hmotu plnú napätia a nakoniec holý beat. Kontrast medzi ťaživým industriálnom poháňaným priamočiarym dub techno beatom s anjelským operným vokálom robí z Lost and Found apokalyptickú baladu, pocitovo niekde na pomedzí Burialovho Archangel a Dead Can Dance. V Sleepless sú už hlasy kompletne odosobnené, zavalené nánosom pomalých ťažkých beatov a organických zvukov pripomínajúcich trepot hmyzích krídel. Najdlhšia, viac ako osem minútová Hatch The Plan je, počnúc strojovými zvukmi a končiac Skidmorovou v takmer pesničkárskych polohách, efektnou manifestáciou Stottovho sebavedomia a citu pre zmenu. A v mene abstrakcie zachádza ešte ďalej: v Expecting si za nástroje vyberá udierajúci kov a štartujúce lietadlá a v Up The Box dokonca unikajúci plyn z tlakových prístrojov, to všetko za sprievodu jeho značkového bassového zvuku.
Príbeh Andyho Stotta je príbehom úspešného producenta elektronickej hudby s evidentnou chuťou vrhať sa do vždy nových výziev, experimentovať a posúvať svoje vlastné hranice. Nuž a Luxury Problems predstavuje významnú epizódou v tomto príbehu, nie bezchybnú, ale plnú nečakaných zmien perspektívy, vnútorného napätia a so skvelou hlavnou hrdinkou. Zostáva už len nasadiť slúchadlá a vkĺznuť do deja s prvým skvostným „touch".